Nobel, Nobelova cena a Bratislava Tomasa Tranströmera. 10. decembra podvečer si v štokholmskom Koncertnom dome prevezme švédsky básnik Tomas Tranströmer z rúk kráľa Karola XVI. Gustáva medailu s profilom vynálezcu dynamitu a ručne vyhotovený diplom laureáta Nobelovej ceny. Áno bude to Nobelova cena za literatúru, hoci s profilom vynálezcu dynamitu. Pretože tým vynálezcom bol Švéd Alfred Nobel, ktorý dal mimochodom postaviť jednu svoju fabriku v Prešporku, čiže v Bratislave. Nobelovi svet vďačí aj za to, že vo svojom testamente určil, aby sa jeho obrovský majetok stal po jeho smrti zdrojom financovania piatich cien, ktoré dnes nazývame Nobelovými cenami. Hoci tú za literatúru ani tento rok nedostal slovenský spisovateľ, tešíme sa jej, lebo Tomas Tranströmer nie je iba jej dôstojný a zaslúžený laureát, ale aj priateľ Slovenska a Bratislavy. pokračovanie článku
Dve básne venované tohtoročnému laureátovi Nobelovej ceny za literatúru Tomasovi Tranströmerovi, ktorého poznám takmer 30 rokov a prekladám ešte dlhšie. Kopírujú čiastočne atmosféru jeho veršov, no zároveň hovoria o ňom (najmä tá druhá, ktorá "interpretuje" viacero Tomasových fotografií, naše stretnutia, predovšetkým stretnutie v Mariefrede krátko predtým, než ho mozgová príhoda čiastočne paralyzovala a obrala o dar reči. Ostalo iba "veľmi dobré", "to je dobre"). Prvá báseň vznikla počas môjho dlhšieho pobytu v Nórsku, druhá po seminári s prekladateľmi Tranströmerovej poézie a s ním samotným - seminár sa konal v mestečku Visby na ostrove Gotland na jeseň 2000. pokračovanie článku
Novinári, ktorí sa rok čo rok prvý októbrový štvrtok tlačili na schodoch domu v Stigbergsgatan v štokholmskej štvrti Södermalm, kde býva Tomas Tranströmer s manželkou, si vo štvrtok 6. októbra 2011 všimli, že básnik sa z rannej prechádzky vrátil ostrihaný a oholený. Ten chýr sa rýchlo rozniesol a šíril sa medzi ich kolegami, ktorí čakali v Burzovej sále na tradične krátke vystúpenie stáleho tajomníka Švédskej akadémie o 13.00. pokračovanie článku
6. októbra 2011 presne o jednej hodine popoludní oznámil stály tajomník Švédskej akadémie Peter Englund médiám a cez ne celému svetu, že Nobelovu cenu za literatúru 2011 dostane Tomas Tranströmer, "pretože hutnými a presvetlenými obrazmi nám ponúka nový prístup ku skutočnosti". Pre väčšinu jeho čitateľov na celom svete to nebolo prekvapenie, lebo spolu s básnikom a jeho manželkou Monicou čakali na túto chvíľu už takmer 20 rokov. pokračovanie článku
Znova je tu 14. marec. Na ten z roku 1939 sa nepamätám. Nepamätajú sa ani tisíce Tisových pohrobkov, a predsa nás podaktorí vyzývajú: "Príď aj TY a osláv s nami v prítomnosti duchov našich predkov, ktorí bojovali a umierali za náš štát, 14. marec..." Neviem, akých "duchov našich predkov" budú mať po boku, keď sa dnes, v kresťanskú nedeľu, zídu a budú ziapať na námestí oproti Prezidentskému palácu, aby sa svorne s duchmi tých, čo bojovali a umierali za ich vojnový štát poberú na Martinský cintorín, aby tam z údajne pravých Tisových pozostatkov aspoň v duchu (veď akože inak: duchovní ľudia z duchovného) oživotvorili kňaza-prezidenta, ktorý dal vyviezť a popraviť desaťtisíce spoluobčanov. Veru, kresťanský to bude počin. pokračovanie článku
Pred 1 rokom, 1 mesiacom a 1 dňom, teda 10. decembra 2008, v deň básnikovej osemdesiatky, sa uskutočnil prvý medzinárodný seminár o diele Milana Rúfusa, navyše za jeho prítomnosti. Myslím, že aj vtedy to diváci a najmä aktívni účastníci seminára pokladali za niečo výnimočné. Do Bratislavy prišli a pred majstrom čítali svoje štúdie či prejavy, úvahy Rúfusovi prekladatelia do španielčiny, čínštiny, švédčiny, nemčiny, češtiny, angličtiny a maďarčiny, ako aj slovenskí literárni vedci a niekoľko jeho básnických kolegov. Spomínam si na tú napätú atmosféru vo foyere prednáškovej sály UK v Bratislave: Príde, naozaj príde? Kamery niekoľkých televíznych staníc, reportérky s mikrofónmi - málokedy je vidieť jedných aj druhých na kultúrnych podujatiach - sa tisli a predbiehali, keď básnik nakoniec prišiel. Mal čo povedať a médiá mu boli za to vďačné. Sotva tušili, že toto je jedna z posledných príležitostí... O mesiac nato bol Milan Rúfus mŕtvy. pokračovanie článku
Nikto jej zatiaľ neprišiel na kĺb, alebo ak chcete, na kobylku. Ako to vlastne písala, že nás vie vtiahnuť rovno do "deja smrti"? Ako to zvládla - napísať 1 789 básní? A ako to vydržala, keď iba 10 z nich za jej života publikovali? Kto bol ten povestný Master z jej troch listov? Dopátrame sa toho, ak to nevieme ani 125 rokov od jej smrti? Prečo chodila iba v bielom a prijímala hostí cez pootvorené dvere? - Áno, Emily Dickinsonová, pani Záhada. Enigma. A jej básne, celé stovky z nich: jeden šperk za druhým. Brúsený jedinečne a neopakovateľne. Takto už nikdy nie. "Parting is all we know of heaven, / And all we need of hell." ("Rozchod - všetko, čo vieme o nebi / a čo nám stačí z pekla.") pokračovanie článku
"Alfred Wetzler was a true hero," píše v predslove ku knihe Escape from Hell svetoznámy britský historik sir Martin Gilbert. Tá kniha sa vlastne volá Čo Dante nevidel, ale kto dnes v anglosaskom svete (aj u nás?) ešte vie, čo to ten Dante videl a kto vlastne Dante bol? "Útek z pekla" sa videl britskému vydavateľstvu atraktívnejší, keď pred dvoma rokmi vydalo v preklade E. Osersa autobiografický román Alfréda Wetzlera. Slovenským vydavateľom sa zase donedávna videlo "atraktívnejšie" (nazvite si to, ako chcete), keď ako autora tejto knihy zanovito písali "Jozef Lánik", hoci vedeli, že na toto meno dostal A. Wetzler po úteku z Osvienčimu od dobrých ľudí doklady, aby ho v Tisovom štáte gardisti znovu nechytili a neodvliekli naspäť do tábora smrti. Možno si to pred 1. vydaním knihy v r. 1964 takto želal aj sám autor. A iste mnohí tušíme, prečo. Antisemitizmus z vojnových čias totiž neskapal a darilo sa mu dobre aj v rokoch "odmäku". pokračovanie článku
Možno ste pred časom čítali Čudnú príhodu so psom uprostred noci od Marka Haddona. Skvelý román o autistickom chlapcovi, ktorý vníma svet vrátane svojich rodičov úplne odlišne než "zdraví" ľudia. Mark Haddon s autistami istý čas pracoval, no sám autista nie je. Ale ako vyzerá ten "iný" svet skutočne, teda z pohľadu tzv. vysokofunkčného autistu, ktorý má navyše Aspergerov syndróm? V mojom vydavateľstve MilaniuM práve vyšiel autobiografický román Nemca Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci. Preložila ho Katarína Széherová, psychologička zaoberajúca sa najmä autizmom u detí. Je to román úsmevný, aj vážny, nesmierne bohatý na neologizmy, na zvukové aj farebné odtiene, na situácie, ktoré autista zvláda a rieši úplne inak než dieťa či dospievajúci tínedžer bez tohto celoživotného postihu. pokračovanie článku
Mnohí ho označovali za piateho evanjelistu, iní za génia, ďalší za čudáka, ak nie blázna. Chalíl Džibrán sa preslávil svojou básňou v próze Prorok a ďalšími knihami, ktoré majú dikciu vznešeného (Božieho) slova či prinajmenej múdrosť a obraznosť poézie obnažujúcej a tlmočiacej existenciálnu situáciu človeka a jeho vzťahu k tomu, čo ho prevyšuje. Vydavateľstvo SPN-Mladé letá ma vlani požiadalo preložiť vrcholné diela tohto libanonského autora, napísané v angličtine, pre krásne darčekové vydanie: Prorok a umenie pokoja. Hoci vydavateľskí držgroši boli ochotní zaplatiť iba za preklad prózy, vedel som, že prekladám (v prípade Proroka) jedno z vrcholných básnických diel 20. storočia, ktoré síce nie je na interpretáciu také náročné ako Rilkeho Duinské elégie či Pustatina T. S. Eliota, no žiada si rovnakú dávku disciplíny, kumštu a vari aj talentu. Napriíek tomu ma rozhodnutie poroty Ceny Jána Hollého za rok 2008 milo prekvapilo - Literárny fond mi po druhý raz udelil najvyššie ocenenie za preklad poézie do slovenčiny (prvý raz to bolo v r. 2001 za preklad Goetheho Prafausta /Fausta a Margaréty/. pokračovanie článku
Presne pred rokom, 14. marca 2008, som napísal na tomto blogu čosi o Tisových roztlieskavačoch ("Kto tlieska Tisovi?"). Predpokladám, že ten pán z fotografie je už "na sláve Božej" (verím, že čo najďalej od "slávy", aj od "Boha"), ale jeho vnukovia, rovnako ako vnukovia (nie, nemyslím istého pána Vnuka, hoci tu by mohlo platiť "nomen est omen") vrahov z radov Hlinkovej gardy sú v plnej paráde znova tu - aj s vlajkami a symbolmi, akurát uniformy si nechali doma v naftalíne. Vďaka nim sa svet znova dozvedel, že na Slovensku je antisemitizmus rovnako živý ako pred 67 rokmi, keď Tiso a jeho vražedná mašinéria dali Nemcami vyviezť väčšinu slovenských židov na (takmer istú) smrť. Nám deťom obetí ostáva iba hanbiť sa za deti a vnukov vrahov či ich pomáhačov. pokračovanie článku
Milan Rúfus bol za svojho dlhého života pre väčšinu Slovákov (aj pre tých, čo ho nečítali) i pre väčšinu svojich čitateľov v zahraničí nespornou morálnou autoritou. A veľkým básnikom. Ako vždy a všade, aj v Rúfusovom prípade existovali a budú existovať skupinky intelektuálov, pre ktorých nebol dostatočne buričský (neprotestoval verejne proti okupácii Československa, nepísal o "rakvách z Grozného"), nebol dosť moderný či postmoderný a žil si kdesi "na Parnase" nad Bratislavou. Aký vlastne bol básnik, ktorého by jedni už dnes radi vymazali z dejín slovenskej literatúry, kým druhí ho pokladajú priam za svätca? pokračovanie článku
Dnes ráno, 11. 1. 2009, dotĺklo v bratislavskej nemocnici srdce Milana Rúfusa. Je to strašne smutná správa, v slovenskom kultúrnom svete vari najsmutnejšia. Len nedávno, pred mesiacom, oslávil svoje osemdesiatiny a my s ním: usporiadali sme medzinárodný seminár o jeho diele, na ktorý prišiel osobne, a hneď ďalší deň si do Astorky prišiel prevziať prvé veľké medzinárodné ocenenie: Cenu Crane Summit za poéziu. Divadlo bolo plné, nechýbali ani bývalí a súčasní vysoko postavení politici, nechýbali ani Rúfusovi kolegovia, priatelia, prekladatelia, obdivovatelia. Majster sa oceneniu i záujmu svojich čitateľov potešil, vraj cíti sa ako Alenka v ríši divov (povedal, keď mu taiwanský básnik a budhistický mysliteľ Yu Hsi odovzdal Zlatý medailón či rad a vzápätí krásnu plaketu a ešte diplom a ešte šek na slušnú čiastku v dolároch). pokračovanie článku
Bola dlhší čas vážne chorá. Choroba sa postavila Vierke do cesty v období, keď vedela už zúročiť všetko, čo si pretrpela, čo skúsila, čo sa naučila na najosamelejších, najozajstnejších hodinách Poézie, keď ostala sama s minimom vecí okolo seba, s minimom tých pravých slov (ako kedysi Cézanne s niekoľkými kúskami ovocia, stolom - a čistým plátnom). Svojim zbierkam dávala krátke, veľmi zapamätateľné názvy (študenti sú jej za to už dnes vďační): Cudzia, Retiazka, Pleť, Ihla, Vanilka... Svojim básňam dávala malý priestor, tak na jedno dobré nadýchnutie a vydýchnutie. A predsa v každej jej básni (už-už by som napísal "ako u Emily Dickinsonovej", no viem, že osudy týchto dvoch veľkých poetiek-samotárok boli odlišné) sa skrýva drobný príbeh, postreh, drobná gnóma, úvaha, takmer vždy akoby len tak načrtnutá, a predsa nezvyčajne presná vo svojej mnohoznačnosti, v črtajúcich sa možnostiach, v hanblivo načrtnutých obmedzeniach. pokračovanie článku
Milan Rúfus, básnik svetového formátu, sa 10. decembra dožil 80 rokov. Občianske združenie Svetový kongres básnikov (v spolupráci s inými organizáciami) usporiadalo pri tejto príležitosti v rámci Festivalu Jána Smreka presne v ten deň medzinárodný seminár za účasti 15 slovenských a zahraničných literárnych vedcov, prekladateľov a básnikov. V Univerzitnej knižnici si prišlo referáty a najmä M. Rúfusa vypočuť asi 60 poslucháčov, medzi nimi aj veľké osobnosti slovenskej literárnej vedy. O deň nato, 11. decembra, si básnik prišiel do Divadla Astorka Korzo ´90 prevziať medzinárodnú Cenu Crane Summit za poéziu. Túto príležitosť si nedalo ujsť asi 180 milovníkov Rúfusovej poézie, vrátane ilustrátorov jeho kníh, vykladačov jeho diela, starostu jeho rodiska, bývalého prezidenta či súčasného podpredsedu vlády. pokračovanie článku
Tohtoročný Medzinárodný literárny festival Jána Smreka sa začína v nedeľu 7. decembra o 15.00 netradične - vo Františkánskom kláštore v Skalici. Jeho ťažiskom bude medzinárodný seminár o diele Milana RÚFUSA, ktorý sa v deň majstrových osemdesiatín, 10. decembra od 14.00 koná v Seminárnej sále Univerzitnej knižnice, Klariská 5 (Bratislava). Milan Rúfus sa dostane do centra kultúrneho diania aj jedinečným podujatím - v Divadle Astorka (Nám. SNP 33) mu 11. decembra o 19.00 h. odovzdajú Cenu Crane Summit za poéziu 2008, pozostávajúcu zo zlatého radu, vysokej finančnej sumy a knihy jeho básní v čínštine. Všetci ste vítaní - vidieť Rúfusa naživo nie je každodenná vec a vidieť buddhistických umelcov z Taiwanu, ako nášmu básnikovi odovzdávajú ocenenia a otvárajú mu dvere k miliarde potenciálnych čitateľov, to sa stane tak raz za storočie. pokračovanie článku
Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine. pokračovanie článku
Mongolsko a Mongoli majú v našej hierarchii národov a krajín pomerne podradné miesto. Súvisí to zrejme s dávnou históriou, keď ich vojská v ranom stredoveku prešli celou Rusou a napádali východné časti dnešného Slovenska, ale aj s nedávnymi dejinami, keď "ľudové" Mongolsko bolo najvernejším vazalom Sovietskeho zväzu v Ázii. Predvlani som túto krajinu navštívil - konal sa tam svetový kongres básnikov. Niektorých vyvolených nás dokonca prijal prezident Mongolska, inak prekladateľ Dostojevského, Tolstého a Dickensa do jazyka, ktorý nútene používa už takmer storočie ruskú azbuku, ale ktorého znakovú verziu ešte vždy ovládajú tamojší intelektuáli. Pred 10 dňami som na pár dní zavítal do Ulánbátaru znova. Tentoraz som cestoval na pozvanie taiwanského básnika a mecenáša Yu Hsiho, ktorého "Kruhový svet" (tentoraz báseň "spracovaná" ako opera) mal mať v ulánbátarskom štátnom divadle premiéru. pokračovanie článku
Bratislavské Kultúrne leto pod patronátom Mestskej knižnice sa chystá v utorok 8. júla 2008 o 17.00 predstaviť v letnej čitárni U červeného raka dve nové knihy z vydavateľstva MilaniuM - vybrané básne Dany Podrackej Kupola a Milana Richtera Tajomstvá dokorán. Obidve knihy práve vyšli v edícii Uprostred prúdu a autori do nich zaradili tiež svoje najnovšie verše. Po knihách vybraných veršov od J. Zambora, V. Prokešovej a A. Ondrejkovej, ktoré vyšli v Milaniu v ostatných piatich rokoch, sa k slovenským čitateľom ale aj k záujemcom zo zahraničia (napr. našim krajanom či prekladateľom slovenskej poézie) dostáva v autorskom výbere to najlepšie (či najobľúbenejšie a "srdcu najbližšie"), čo za niekoľko desaťročí vytvorili ďalší dvaja predstavitelia tzv. opomínanej generácie. Knihu D. Podrackej predstaví literárny kritik R. Matejov, poéziu jubilujúceho M. Richtera v krátkosti predstaví prof. J. Zambor. pokračovanie článku
Každý čitateľ Kafkových románov, poviedok a aforizmov, ktorý sa trocha zaujíma aj o jeho život, vie, že tento pražský židovský spisovateľ sa od decembra 1920 do konca augusta 1921 liečil v Tatrách (Matliary, Matlar, Matlárháza - takto nazývali obec s pľúcnym sanatóriom za Rakúska-Uhorska). V Tatrách (T. Polianke) sa o čosi neskôr liečil Jiří Wolker, český básnik, ktorý tuberkulóze podľahol v tom istom roku ako Kafka: 1924. Kým Wolkra si Slováci uctili už dávno tým, že založili Wolkrovu Polianku, na ktorú spisovateľské organizácie posielali (a podnes posielajú) svoje "esá" a celebrity, okolo F. Kafku, "pacienta z Matliarov", bolo po dlhé roky z pochopiteľných-nepochopiteľných dôvodov hrobové ticho. Až pred asi 5 rokmi založil prof. M. Mydlík a jeho priatelia, lekári z Košíc, "Memoriál F. Kafku", na ktorom si každoročne pripomínajú Kafku hlavne ako pacienta. pokračovanie článku
Dve nové knihy vydavateľstva Milanium budú uvedené na slovenský knižný trh - v utorok 20. mája 2008 o 17.00 h v letnej čitárni U červeného raka: Rúfusovo Dielo IX a výber z poézie M. Eminesca Krídla z vosku. Príďte si vypočuť básne M. Eminesca a Milana Rúfusa v prednese Š. Bučka. Príde možno aj pán Rúfus. Milan Rúfus je nielen jeden z našich najväčších básnikov, ale aj najznámejší - doma i vo svete. Od r. 2001 vydávam postupne v svojom vydavateľstve MilaniuM Súborné dielo Milana Rúfusa. Dosiaľ vyšlo 8 zväzkov - Dielo I-IX (s výnimkou Diela V). Mihai Eminescu, "posledný európsky romantik", je v svojej vlasti, v Rumunsku, dnes rovnako uctievaný ako Rúfus u nás. Svojho času ho do slovenčiny prekladali I. Krasko a K. Strmeň. Nový výber z Eminescovej poézie Krídla z vosku pripravila L. Vajdová a z jej filologických interpretácií básne preložila V. Prokešová. pokračovanie článku
Jozef Špaček, slovenský prozaik strednej staršej generácie, rodák zo Skalice, vydáva svoju novú knihu, román V ulitách. Je to veľmi decentné i rafinované (kaleidoskopickou formou, postupným odkrývaním postáv, ich osudov) zúčtovanie s érou komunizmu na provinčnej úrovni... zúčtovanie do istej miery aj s očakávaniami protagonistov, ktorí preživajú prelomové roky 1988-1989 "v ulitách" svojich profesií, záujmov, drobných intríg, vzťahov. Kniha vychádza v mojom vydavateľstve MilaniuM - vďaka sponzorom Energy Group a Grafobal (obidva so sídlom v Skalici), vďaka nezištnej pomoci ďalších organizácií aj jednotlivcov. Vydanie tejto knihy zároveň môže poslúžiť ako drobný dôkaz toho, že drobný vydavateľ a autor, ktorý pre svoje pôsobenie mimo bratislavského egocentra nemá u vydavateľov, literárnej kritiky a v literárnych časopisoch na ružiach ustlané, môžu spoločným úsilím uviesť na slovenský knižný trh knihu, čo otvorene a mnohovrstevnato reflektuje nedávne prevratné udalosti, ale aj "neprevratné" medziľudské vzťahy v akomsi mestečku na Záhorí... pokračovanie článku
Izrael oslavuje 60. výročie svojho založenia. Cesta k jeho vzniku bola dlhá a krvavá - začala-nezačala sa Mojžišovým putovaním po "zasľúbenej" zemi. Mnohí z vás, ktorí ste túto krajinu navštívili (ako turisti, ako pútnici, ako experti, umelci, obchodníci), mi určite dáte za pravdu, že málokde možno nájsť na takom malom priestore toľko historických a religióznych skvostov, toľko prírodných krás i zvláštností, toľko národov, rás, etnických aj náboženských skupín, toľko bohov... Nechcem povedať, že toto všetko, že títo všetci spolunažívajú v mieri a pokoji - na to, žiaľ, niet dostatok historických predpokladov. Ale nemožno ani tvrdiť, že židia a moslimovia, drúzi a koptovia, pravoslávni a kresťania, ortodoxní aj sekulárni sa navzájom nenávidia. Nenávisť či nevraživosť v Izraeli sa týka najmä tých, čo majú boľavé, tragické skúsenosti s príslušníkmi toho druhého, "iného" náboženstva, národa, pretože prišli pri teroristických útokoch, prepadoch, pri vojnových akciách, čistkách, raziách o svojich najbližších. Mne je rovnako ľúto palestínskej matky, ktorá stratila svoje dieťa pri útoku izraelských vojakov na vozidlo či dom, kde sa mali nachádzať teroristi... rovnako ľúto ako židovského mládenca, ktorého otca zabila teroristka výbušninami pripútanými k vlastnému telu. pokračovanie článku
"Že život mäkko modeluje v hline, zatiaľ čo smrť je rezbár," hovorí Milan Rúfus v básni Človek... A nám stačí si pozrieť desať či dvadsať tvárí, aby sme jeho slovám uverili. Zo svojej februárovej návštevy Nikaraguy predkladám malú galériu exotických tvárí - tvárí ženy v mnohých jej premenách: od dieťaťa cez dievčatko, školáčku až po študentku, od mladej ženy z karnevalového sprievodu cez kucháročku, tanečnicu, poetku (aj z Čile, Argentíny, Salvadora, Kostariky, Španielska), kameramanku, policajtku, kráľovnú krásy až po zrelú ženu, matku, starenu... pokračovanie článku
Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu. Oznámil mu to na súkromnom stretnutí v básnikovom dome nad Dunajom taiwanský mecenáš, básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorý so svojím 15-členným sprievodom strávil takmer 10 dní na Slovensku. Yu Hsi túto radostnú správu pre slovenskú kultúrnu verejnosť oznámil aj verejne, a to 3. apríla v Mirbachovom paláci, kde za prítomnosti bývalého prezidenta M. Kováča a veľvyslancov prevzal Cenu Jána Smreka 2008 a kde zároveň uviedli na slovenský knižný trh jeho knihu básní CESTA. Cena bude M. Rúfusovi odovzdaná slávnostne v predvečer jeho 80. narodenín, teda začiatkom decembra t. r. pokračovanie článku
Ak si mnohí z nás, eurocentristov, namýšľame, že poézia "sa točí" v Paríži, Londýne či v Bratislave, kolegovia z najvzdialenejších končín sveta nás (a nielen v týchto mesiacoch a rokoch) presviedčajú, že básnické slovo "sa nosí" a má váhu a vážnosť najmä v ich krajinách, teda napr. v Strednej a Južnej Amerike (pozri môj článok o Nikarague) alebo na ďalekom Východe. Napríklad na Taiwane. Odtiaľ prišiel práve v týchto dňoch na návštevu Slovenska popredný ázijský básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorému bude vo štvrtok 3. apríla o 17.00 h v Mirbachovom paláci na Františkánskom nám. v Bratislave udelená tohtoročná Cena Jána Smreka. V Mirbachovom paláci zároveň slávnostne uvedieme na slovenský knižný trh prvú knihu básní po čínsky píšuceho súčasného autora Cesta, ktorá vyšla vo vydavateľstve MilaniuM v preklade sinologičky Z. Krylovej (a v mojom prebásnení) . pokračovanie článku
Na prezidenta a kňaza J. Tisa si spomínajú mnohí. Jedni uvádzajú, že vtedy bolo na Slovensku čosi ako blahobyt, iní, že za jeho vlády nastal rozkvet vedy, umenia, ďalší... Načo sa unúvať, poznáte tie "argumenty" z úst arizátorov, pseudohistorikov, gardistov a ďalších "pamätníkov", viete o tom svoje... Jedni aj druhí. Mne ostala na J. Tisa (vlastne na jeho Prezidentskú kanceláriu) jediná spomienka: zamietavé stanovisko, keď si môj otec požiadal o výnimku. Asi dva týždne po neudelení tejto výnimky si poňho prišli a odviezli do pracovného tábora Sereď. pokračovanie článku
Život Franza Kafku, vari najvplyvnejšieho spisovateľa 20. storočia, bol poznačený strachom, pocitmi viny, zlyhaním... a chorobou, ktorej v pomerne mladom veku podľahol. Kafka zápasil celý svoj dospelý a zároveň tvorivý život o emancipáciu „na svoj spôsob“: Chcel sa vyrovnať tyranskému otcovi, teda oženiť sa, mať deti, viesť meštiacky život a dosiahnuť v ňom postavenie, za ktoré by sa nemusel hanbiť, ale zároveň neomylne cítil, že jeho osudom je písať, vydávať svedectvo o tom, čo prežíva a preciťuje. Na tomto „bojovom poli“ niekoľko ráz zlyhal: trikrát ako snúbenec a potenciálny manžel, raz ako milenec či životný partner inteligentnej ženy, zakaždým a jednostaj ako poslušný syn... Zato niekoľko ráz „utrpel víťazstvo“, hoci sám z víťazstva tohto druhu veľkú radosť nemal. Takým „víťazstvom“ boli poviedky Ortieľ, Premena, V trestaneckej kolónii, Umelec v hladovaní a niekoľko ďalších. Románové fragmenty Amerika (Nezvestný), Proces, Zámok však pokladal skôr za „prehry“, pravdaže, prehry nie ešte definitívne. To bol zrejme dôvod, prečo váhal, či má svoje nepublikované prózy a denníky uchovať, alebo ich dať zničiť, tak ako sám či s priateľkou Dorou Diamantovou zničil v poslednom roku svojho života veľa listov aj iných rukopisov. pokračovanie článku
Po 14 hodinách letu večerné Letisko Augusta C. Sandina v Manague, u nás doma hlboká noc. Vyzbrojený dobrým fotoaparátom, knihou svojich veršov v španielčine, knihou básní idola tohto kontinentu, ktorú som pred 18 rokmi preložil, a nepatrnými vedomosťami o krajine, ktorú chcel pred 150 rokmi uchmatnúť bláznivý Američan W. Walker a ktorej takmer polstoročie vládla diktátorská dynastia Somozovcov, kým s ňou v r. 1979 neskoncovali sandinisti. O krajine, kde každý vie, kto to bol Rubén Darío, a kde vám rodisko Augusta Sandina ukazujú s takou úctou, akoby sa tam narodil Ježiš. O krajine, na návštevu ktorej ma pozval ešte v r. 1985 vtedajší minister kultúry sandinovskej vlády, básnik a katolícky kňaz Ernesto Cardenal. A v ktorej som sa ocitol v spoločnosti priateľa, flámskeho básnika, čo žije v Španielsku... a onedlho v spoločnosti ďalších priateľov básnikov... vyzbrojený fotoaparátom, dávnymi snami o vášnivých poetkách, a očakávaniami, ktoré sa sotva naplnia. "Nie, s Ernestom sa nestretnete, je práve na festivale poézie v Belgicku." pokračovanie článku
Rilke do tretice. Zdá sa mi, že mnohí neúnavní veršotepci a mnohé neomdlievajúce veršotepkyne na týchto sme-blogoch čítajú iba tak seba navzájom, pritakávajú si, potľapkávajú jeden druhého/druhú po pleci... a zavše siahnu po knižkách štúrovskej poézie či nebodaj POH, ktoré z dedovej knižnice nik neukradol. - A medzitým... slovenčina je už kdesi inde! Nechcem nikoho poúčať, iba pripomenúť: Čítajte modernú poéziu, aj slovenskú, aj prekladovú. A čítajte Rilkeho - ten je často modernejší a súčasnejší než všeličo postmoderné, čo sa v slovenských časopisoch, ba aj na webe sem-tam objaví. pokračovanie článku
Poslal som Tomášovi Janovicovi útly rukopis aforizmov a krátkych textov od maturantky Katky. Reku, ak sa ti budú tie textíky páčiť, napíš pár slov, dáme na obálku. Ak sa ti páčiť nebudú, radšej mi ani nevolaj. - Ale Tomáš tak o týždeň zavolal a hlbokým rozhlasovým hlasom povedal: "Je to dobré. Píš si, poviem ti tých pár slov na obálku." A ja som si písal: "Aj ľud sa môže mýliť: Táto Ryba vonia od hlavy." A bol som nesmierne rád, že tentoraz nie som ľud a že som sa nemýlil, keď som veril v talent 19-ročnej dievčiny. pokračovanie článku
Včera 30. januára sa Tuvia Rübner, bratislavský rodák a jeden z najväčších súčasných básnikov Izraela, dožil 84 rokov. Dnes mi odpovedal na blahoželanie so svojím typickým humorom, že 8+4 je 12, ale že on veru nie je tuctový človek. Píše mi, že v máji mu bude v rakúskom Kremsi udelená Cena Th. Kramera "za tvorbu v exile a v odboji proti fašizmu". Dnes 31. januára o 17.00 zaznejú v Zichyho paláci Tuviove verše pri prezentácii knihy slovenských autorov židovského pôvodu, ktorú predstavia manželia Valéria a Dušan Tóthovci, nadšení propagátori slovenskej literatúry z kanadského Toronta. pokračovanie článku
Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011.
