Dve básne (o) Tomasovi Tranströmerovi

Autor: Milan Richter | 18.10.2011 o 16:41 | (upravené 18.10.2011 o 18:03) Karma článku: 2,84 | Prečítané:  713x

Dve básne venované tohtoročnému laureátovi Nobelovej ceny za literatúru Tomasovi Tranströmerovi, ktorého poznám takmer 30 rokov a prekladám ešte dlhšie. Kopírujú čiastočne atmosféru jeho veršov, no zároveň hovoria o ňom (najmä tá druhá, ktorá "interpretuje" viacero Tomasových fotografií, naše stretnutia, predovšetkým stretnutie v Mariefrede krátko predtým, než ho mozgová príhoda čiastočne paralyzovala a obrala o dar reči. Ostalo iba "veľmi dobré", "to je dobre"). Prvá báseň vznikla počas môjho dlhšieho pobytu v Nórsku, druhá po seminári s prekladateľmi Tranströmerovej poézie a s ním samotným - seminár sa konal v mestečku Visby na ostrove Gotland na jeseň 2000.

 

blog1986.jpg blog1990.jpg
S T. Tranströmerom v lete 1986 pri runovom kameni na okraji Västerasu
S Tomasom v lete 1990 v mestečku Mariefred pri zámku Gripsholm

 

Videné v snehu

Tomasovi Tranströmerovi

 

Prestalo snežiť. Vetvy smrekov

púšťajú prebytočnú ťarchu.

Pred tebou čerstvá stopa lyží,

ktorá sa stráca v údolí.

 

Bezmenný terén: Geilo, Tatry,

okolie Västeråsu, Mesiac?

Navôkol ani živej duše.

Tvoj dych ťa vedie po stope.

 

Vesmírne ticho. Šuchot bežiek,

v spánkoch ti búši srdce… Vtom

za mračnami sa črtá modrá

planéta, akú poznáš z máp.

 

A s hrôzou tušíš: Túto stopu,

po ktorej čoraz ľahšie bežíš,

zanechávajú úzke lyže
tvojho zemského života. 

 

blogTT1983.jpg blogTTHudbai.jpg

 

Tomasove tváre

 

vystupujú zo zrkadla, kam sa vnárajú

oči jeho veršov. Jedna má divý výzor,

skepsa z nej vytŕha indiánske pierka…

 

Ďalšia si prikladá prísny make-up

rímskych satyrov. Majú mu to za zlé.

Chcú ho mať prečítaného ako sny

 

neurologického pacienta. Preto

tretia tvár tají, čo ju bolí, možno je to

maska. Pod tou sa dýcha iba dovnútra.

 

Na jednej fotografii sa z neho díva

Goethe, práve pečatí, čo sa uzavrelo.

Vidiečan s vtáčím orchestrom pod pazuchou,

 

vravím si, keď ho vlak vezie ku klavíru

a vikinským hrobom. Tomas, zbohom!

Uvidíme sa v iných tvárach, ako keď

 

sa stromy stretnú v inom lese, s príťažou

kruhov. Tvár holorub, v ňom pištiace holo-

pľušťa očí, v Mariefrede „v triede mali všetci

 

na tvárach biele masky“. Nedalo sa určiť,

kto z nás učí. Všetky tvoje slová v c-dur,

prepadali sa do nás molovo. Ako olovo

 

tvár, ktorá mlčí, opakuje „je to dobré“.

Pritakávaš zákrytu tvárí v zrkadle, kde sa nekončí

ani tá žmurkajúca od čínskeho múru.

 

A ľavou rukou hráš k tomu motýľa,

čo ľadom a lávou,

zánikom a zrodom…

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?