Bloghttp://milanrichter.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskKto zavraždil Marilyn Monroe? 53 rokov po (milanrichter)"Hollywood je miesto, kde vám platia tisíc dolárov za bozk a päťdesiat centov za dušu. Viem to, lebo som prvú ponuku často odmietla a žiadala tých päťdesiat centov." Marilyn Monroe Sun, 05 Jul 2015 12:13:22 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/304914/kto-zavrazdil-marilyn-monroe-53-rokov-po.html?ref=rssChudík recitátor a jeho poklona (milanrichter)Moje básne a moje preklady básní recitovali v rozhlase, televízii aj na podujatiach pre verejnosť viacerí veľkí slovenskí herci-recitátori. Jednému som sa stihol poďakovať hneď "na pľaci": Ladislavovi Chudíkovi. Sun, 05 Jul 2015 10:54:25 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/383834/chudik-recitator-a-jeho-poklona.html?ref=rssPocta Tranströmerovi (milanrichter)Nobel, Nobelova cena a Bratislava Tomasa Tranströmera. 10. decembra podvečer si v štokholmskom Koncertnom dome prevezme švédsky básnik Tomas Tranströmer z rúk kráľa Karola XVI. Gustáva medailu s profilom vynálezcu dynamitu a ručne vyhotovený diplom laureáta Nobelovej ceny. Áno bude to Nobelova cena za literatúru, hoci s profilom vynálezcu dynamitu. Pretože tým vynálezcom bol Švéd Alfred Nobel, ktorý dal mimochodom postaviť jednu svoju fabriku v Prešporku, čiže v Bratislave. Nobelovi svet vďačí aj za to, že vo svojom testamente určil, aby sa jeho obrovský majetok stal po jeho smrti zdrojom financovania piatich cien, ktoré dnes nazývame Nobelovými cenami. Hoci tú za literatúru ani tento rok nedostal slovenský spisovateľ, tešíme sa jej, lebo Tomas Tranströmer nie je iba jej dôstojný a zaslúžený laureát, ale aj priateľ Slovenska a Bratislavy.Mon, 05 Dec 2011 18:01:39 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/282557/Pocta-Transtromerovi.html?ref=rssDve básne (o) Tomasovi Tranströmerovi (milanrichter)Dve básne venované tohtoročnému laureátovi Nobelovej ceny za literatúru Tomasovi Tranströmerovi, ktorého poznám takmer 30 rokov a prekladám ešte dlhšie. Kopírujú čiastočne atmosféru jeho veršov, no zároveň hovoria o ňom (najmä tá druhá, ktorá "interpretuje" viacero Tomasových fotografií, naše stretnutia, predovšetkým stretnutie v Mariefrede krátko predtým, než ho mozgová príhoda čiastočne paralyzovala a obrala o dar reči. Ostalo iba "veľmi dobré", "to je dobre"). Prvá báseň vznikla počas môjho dlhšieho pobytu v Nórsku, druhá po seminári s prekladateľmi Tranströmerovej poézie a s ním samotným - seminár sa konal v mestečku Visby na ostrove Gotland na jeseň 2000.Tue, 18 Oct 2011 16:41:18 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/278307/Dve-basne-o-Tomasovi-Transtromerovi.html?ref=rssTranströmer a jeho poézia medzi allegrom a lamentom (milanrichter)Novinári, ktorí sa rok čo rok prvý októbrový štvrtok tlačili na schodoch domu v Stigbergsgatan v štokholmskej štvrti Södermalm, kde býva Tomas Tranströmer s manželkou, si vo štvrtok 6. októbra 2011 všimli, že básnik sa z rannej prechádzky vrátil ostrihaný a oholený. Ten chýr sa rýchlo rozniesol a šíril sa medzi ich kolegami, ktorí čakali v Burzovej sále na tradične krátke vystúpenie stáleho tajomníka Švédskej akadémie o 13.00.Sun, 16 Oct 2011 16:43:55 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/278110/Transtromer-a-jeho-poezia-medzi-allegrom-a-lamentom.html?ref=rss11 básní laureáta Nobelovej ceny Tomasa Tranströmera (milanrichter)6. októbra 2011 presne o jednej hodine popoludní oznámil stály tajomník Švédskej akadémie Peter Englund médiám a cez ne celému svetu, že Nobelovu cenu za literatúru 2011 dostane Tomas Tranströmer, "pretože hutnými a presvetlenými obrazmi nám ponúka nový prístup ku skutočnosti". Pre väčšinu jeho čitateľov na celom svete to nebolo prekvapenie, lebo spolu s básnikom a jeho manželkou Monicou čakali na túto chvíľu už takmer 20 rokov.Sat, 15 Oct 2011 22:47:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/278051/11-basni-laureata-Nobelovej-ceny-Tomasa-Transtromera.html?ref=rssKto tlieska Tisovi III / aj s odhnitými rukami (milanrichter)Znova je tu 14. marec. Na ten z roku 1939 sa nepamätám. Nepamätajú sa ani tisíce Tisových pohrobkov, a predsa nás podaktorí vyzývajú: "Príď aj TY a osláv s nami v prítomnosti duchov našich predkov, ktorí bojovali a umierali za náš štát, 14. marec..." Neviem, akých "duchov našich predkov" budú mať po boku, keď sa dnes, v kresťanskú nedeľu, zídu a budú ziapať na námestí oproti Prezidentskému palácu, aby sa svorne s duchmi tých, čo bojovali a umierali za ich vojnový štát poberú na Martinský cintorín, aby tam z údajne pravých Tisových pozostatkov aspoň v duchu (veď akože inak: duchovní ľudia z duchovného) oživotvorili kňaza-prezidenta, ktorý dal vyviezť a popraviť desaťtisíce spoluobčanov. Veru, kresťanský to bude počin.Sun, 14 Mar 2010 11:54:27 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/222715/Kto-tlieska-Tisovi-III-aj-s-odhnitymi-rukami.html?ref=rssPred rokom zomrel Milan Rúfus. Chýba nám? (milanrichter)Pred 1 rokom, 1 mesiacom a 1 dňom, teda 10. decembra 2008, v deň básnikovej osemdesiatky, sa uskutočnil prvý medzinárodný seminár o diele Milana Rúfusa, navyše za jeho prítomnosti. Myslím, že aj vtedy to diváci a najmä aktívni účastníci seminára pokladali za niečo výnimočné. Do Bratislavy prišli a pred majstrom čítali svoje štúdie či prejavy, úvahy Rúfusovi prekladatelia do španielčiny, čínštiny, švédčiny, nemčiny, češtiny, angličtiny a maďarčiny, ako aj slovenskí literárni vedci a niekoľko jeho básnických kolegov. Spomínam si na tú napätú atmosféru vo foyere prednáškovej sály UK v Bratislave: Príde, naozaj príde? Kamery niekoľkých televíznych staníc, reportérky s mikrofónmi - málokedy je vidieť jedných aj druhých na kultúrnych podujatiach - sa tisli a predbiehali, keď básnik nakoniec prišiel. Mal čo povedať a médiá mu boli za to vďačné. Sotva tušili, že toto je jedna z posledných príležitostí... O mesiac nato bol Milan Rúfus mŕtvy.Tue, 12 Jan 2010 02:50:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/215943/Pred-rokom-zomrel-Milan-Rufus-Chyba-nam.html?ref=rssPani Záhada a jej lekcie lásky a nesmrteľnosti (milanrichter)Nikto jej zatiaľ neprišiel na kĺb, alebo ak chcete, na kobylku. Ako to vlastne písala, že nás vie vtiahnuť rovno do "deja smrti"? Ako to zvládla - napísať 1 789 básní? A ako to vydržala, keď iba 10 z nich za jej života publikovali? Kto bol ten povestný Master z jej troch listov? Dopátrame sa toho, ak to nevieme ani 125 rokov od jej smrti? Prečo chodila iba v bielom a prijímala hostí cez pootvorené dvere? - Áno, Emily Dickinsonová, pani Záhada. Enigma. A jej básne, celé stovky z nich: jeden šperk za druhým. Brúsený jedinečne a neopakovateľne. Takto už nikdy nie. "Parting is all we know of heaven, / And all we need of hell." ("Rozchod - všetko, čo vieme o nebi / a čo nám stačí z pekla.")Mon, 11 Jan 2010 00:55:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/215848/Pani-Zahada-a-jej-lekcie-lasky-a-nesmrtelnosti.html?ref=rssČo Dante nevidel - alebo "Alfréd Wetzler bol hrdina" (milanrichter)"Alfred Wetzler was a true hero," píše v predslove ku knihe Escape from Hell svetoznámy britský historik sir Martin Gilbert. Tá kniha sa vlastne volá Čo Dante nevidel, ale kto dnes v anglosaskom svete (aj u nás?) ešte vie, čo to ten Dante videl a kto vlastne Dante bol? "Útek z pekla" sa videl britskému vydavateľstvu atraktívnejší, keď pred dvoma rokmi vydalo v preklade E. Osersa autobiografický román Alfréda Wetzlera. Slovenským vydavateľom sa zase donedávna videlo "atraktívnejšie" (nazvite si to, ako chcete), keď ako autora tejto knihy zanovito písali "Jozef Lánik", hoci vedeli, že na toto meno dostal A. Wetzler po úteku z Osvienčimu od dobrých ľudí doklady, aby ho v Tisovom štáte gardisti znovu nechytili a neodvliekli naspäť do tábora smrti. Možno si to pred 1. vydaním knihy v r. 1964 takto želal aj sám autor. A iste mnohí tušíme, prečo. Antisemitizmus z vojnových čias totiž neskapal a darilo sa mu dobre aj v rokoch "odmäku".Sat, 12 Sep 2009 02:28:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/204704/Co-Dante-nevidel-alebo-Alfred-Wetzler-bol-hrdina.html?ref=rssPohľad do sveta autistu (milanrichter)Možno ste pred časom čítali Čudnú príhodu so psom uprostred noci od Marka Haddona. Skvelý román o autistickom chlapcovi, ktorý vníma svet vrátane svojich rodičov úplne odlišne než "zdraví" ľudia. Mark Haddon s autistami istý čas pracoval, no sám autista nie je. Ale ako vyzerá ten "iný" svet skutočne, teda z pohľadu tzv. vysokofunkčného autistu, ktorý má navyše Aspergerov syndróm? V mojom vydavateľstve MilaniuM práve vyšiel autobiografický román Nemca Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci. Preložila ho Katarína Széherová, psychologička zaoberajúca sa najmä autizmom u detí. Je to román úsmevný, aj vážny, nesmierne bohatý na neologizmy, na zvukové aj farebné odtiene, na situácie, ktoré autista zvláda a rieši úplne inak než dieťa či dospievajúci tínedžer bez tohto celoživotného postihu.Mon, 10 Aug 2009 15:29:09 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/201770/Pohlad-do-sveta-autistu.html?ref=rssPiaty evanjelista Chalíl Džibrán a Cena J. Hollého 2008 (milanrichter)Mnohí ho označovali za piateho evanjelistu, iní za génia, ďalší za čudáka, ak nie blázna. Chalíl Džibrán sa preslávil svojou básňou v próze Prorok a ďalšími knihami, ktoré majú dikciu vznešeného (Božieho) slova či prinajmenej múdrosť a obraznosť poézie obnažujúcej a tlmočiacej existenciálnu situáciu človeka a jeho vzťahu k tomu, čo ho prevyšuje. Vydavateľstvo SPN-Mladé letá ma vlani požiadalo preložiť vrcholné diela tohto libanonského autora, napísané v angličtine, pre krásne darčekové vydanie: Prorok a umenie pokoja. Hoci vydavateľskí držgroši boli ochotní zaplatiť iba za preklad prózy, vedel som, že prekladám (v prípade Proroka) jedno z vrcholných básnických diel 20. storočia, ktoré síce nie je na interpretáciu také náročné ako Rilkeho Duinské elégie či Pustatina T. S. Eliota, no žiada si rovnakú dávku disciplíny, kumštu a vari aj talentu. Napriíek tomu ma rozhodnutie poroty Ceny Jána Hollého za rok 2008 milo prekvapilo - Literárny fond mi po druhý raz udelil najvyššie ocenenie za preklad poézie do slovenčiny (prvý raz to bolo v r. 2001 za preklad Goetheho Prafausta /Fausta a Margaréty/. Mon, 08 Jun 2009 10:54:19 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/196301/Piaty-evanjelista-Chalil-Dzibran-a-Cena-J-Holleho-2008.html?ref=rssKto tlieska Tisovi / II - Keď sa deti obetí hanbia za vnukov vrahov (milanrichter)Presne pred rokom, 14. marca 2008, som napísal na tomto blogu čosi o Tisových roztlieskavačoch ("Kto tlieska Tisovi?"). Predpokladám, že ten pán z fotografie je už "na sláve Božej" (verím, že čo najďalej od "slávy", aj od "Boha"), ale jeho vnukovia, rovnako ako vnukovia (nie, nemyslím istého pána Vnuka, hoci tu by mohlo platiť "nomen est omen") vrahov z radov Hlinkovej gardy sú v plnej paráde znova tu - aj s vlajkami a symbolmi, akurát uniformy si nechali doma v naftalíne. Vďaka nim sa svet znova dozvedel, že na Slovensku je antisemitizmus rovnako živý ako pred 67 rokmi, keď Tiso a jeho vražedná mašinéria dali Nemcami vyviezť väčšinu slovenských židov na (takmer istú) smrť. Nám deťom obetí ostáva iba hanbiť sa za deti a vnukov vrahov či ich pomáhačov.Sat, 14 Mar 2009 23:46:37 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/186840/Kto-tlieska-Tisovi-II-Ked-sa-deti-obeti-hanbia-za-vnukov-vrahov.html?ref=rssMorálna autorita, básnik údelu, kolega a priateľ ------ Milan Rúfus (milanrichter)Milan Rúfus bol za svojho dlhého života pre väčšinu Slovákov (aj pre tých, čo ho nečítali) i pre väčšinu svojich čitateľov v zahraničí nespornou morálnou autoritou. A veľkým básnikom. Ako vždy a všade, aj v Rúfusovom prípade existovali a budú existovať skupinky intelektuálov, pre ktorých nebol dostatočne buričský (neprotestoval verejne proti okupácii Československa, nepísal o "rakvách z Grozného"), nebol dosť moderný či postmoderný a žil si kdesi "na Parnase" nad Bratislavou. Aký vlastne bol básnik, ktorého by jedni už dnes radi vymazali z dejín slovenskej literatúry, kým druhí ho pokladajú priam za svätca?Wed, 25 Feb 2009 10:05:21 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/184382/Moralna-autorita-basnik-udelu-kolega-a-priatel-Milan-Rufus.html?ref=rssOdišiel veľký básnik a človek Milan Rúfus (milanrichter)Dnes ráno, 11. 1. 2009, dotĺklo v bratislavskej nemocnici srdce Milana Rúfusa. Je to strašne smutná správa, v slovenskom kultúrnom svete vari najsmutnejšia. Len nedávno, pred mesiacom, oslávil svoje osemdesiatiny a my s ním: usporiadali sme medzinárodný seminár o jeho diele, na ktorý prišiel osobne, a hneď ďalší deň si do Astorky prišiel prevziať prvé veľké medzinárodné ocenenie: Cenu Crane Summit za poéziu. Divadlo bolo plné, nechýbali ani bývalí a súčasní vysoko postavení politici, nechýbali ani Rúfusovi kolegovia, priatelia, prekladatelia, obdivovatelia. Majster sa oceneniu i záujmu svojich čitateľov potešil, vraj cíti sa ako Alenka v ríši divov (povedal, keď mu taiwanský básnik a budhistický mysliteľ Yu Hsi odovzdal Zlatý medailón či rad a vzápätí krásnu plaketu a ešte diplom a ešte šek na slušnú čiastku v dolároch).Sun, 11 Jan 2009 11:45:20 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/178636/Odisiel-velky-basnik-a-clovek-Milan-Rufus.html?ref=rssZomrela poetka a prekladateľka Viera Prokešová (milanrichter)Bola dlhší čas vážne chorá. Choroba sa postavila Vierke do cesty v období, keď vedela už zúročiť všetko, čo si pretrpela, čo skúsila, čo sa naučila na najosamelejších, najozajstnejších hodinách Poézie, keď ostala sama s minimom vecí okolo seba, s minimom tých pravých slov (ako kedysi Cézanne s niekoľkými kúskami ovocia, stolom - a čistým plátnom). Svojim zbierkam dávala krátke, veľmi zapamätateľné názvy (študenti sú jej za to už dnes vďační): Cudzia, Retiazka, Pleť, Ihla, Vanilka... Svojim básňam dávala malý priestor, tak na jedno dobré nadýchnutie a vydýchnutie. A predsa v každej jej básni (už-už by som napísal "ako u Emily Dickinsonovej", no viem, že osudy týchto dvoch veľkých poetiek-samotárok boli odlišné) sa skrýva drobný príbeh, postreh, drobná gnóma, úvaha, takmer vždy akoby len tak načrtnutá, a predsa nezvyčajne presná vo svojej mnohoznačnosti, v črtajúcich sa možnostiach, v hanblivo načrtnutých obmedzeniach.Mon, 05 Jan 2009 19:03:47 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/177889/Zomrela-poetka-a-prekladatelka-Viera-Prokesova.html?ref=rssMilan Rúfus konečne laureátom medzinárodnej ceny (milanrichter)Milan Rúfus, básnik svetového formátu, sa 10. decembra dožil 80 rokov. Občianske združenie Svetový kongres básnikov (v spolupráci s inými organizáciami) usporiadalo pri tejto príležitosti v rámci Festivalu Jána Smreka presne v ten deň medzinárodný seminár za účasti 15 slovenských a zahraničných literárnych vedcov, prekladateľov a básnikov. V Univerzitnej knižnici si prišlo referáty a najmä M. Rúfusa vypočuť asi 60 poslucháčov, medzi nimi aj veľké osobnosti slovenskej literárnej vedy. O deň nato, 11. decembra, si básnik prišiel do Divadla Astorka Korzo ´90 prevziať medzinárodnú Cenu Crane Summit za poéziu. Túto príležitosť si nedalo ujsť asi 180 milovníkov Rúfusovej poézie, vrátane ilustrátorov jeho kníh, vykladačov jeho diela, starostu jeho rodiska, bývalého prezidenta či súčasného podpredsedu vlády.Sun, 14 Dec 2008 14:50:04 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/175398/Milan-Rufus-konecne-laureatom-medzinarodnej-ceny.html?ref=rssLiterárny festival Jána Smreka - 7.-10. decembra 2008 (milanrichter)Tohtoročný Medzinárodný literárny festival Jána Smreka sa začína v nedeľu 7. decembra o 15.00 netradične - vo Františkánskom kláštore v Skalici. Jeho ťažiskom bude medzinárodný seminár o diele Milana RÚFUSA, ktorý sa v deň majstrových osemdesiatín, 10. decembra od 14.00 koná v Seminárnej sále Univerzitnej knižnice, Klariská 5 (Bratislava). Milan Rúfus sa dostane do centra kultúrneho diania aj jedinečným podujatím - v Divadle Astorka (Nám. SNP 33) mu 11. decembra o 19.00 h. odovzdajú Cenu Crane Summit za poéziu 2008, pozostávajúcu zo zlatého radu, vysokej finančnej sumy a knihy jeho básní v čínštine. Všetci ste vítaní - vidieť Rúfusa naživo nie je každodenná vec a vidieť buddhistických umelcov z Taiwanu, ako nášmu básnikovi odovzdávajú ocenenia a otvárajú mu dvere k miliarde potenciálnych čitateľov, to sa stane tak raz za storočie.Sat, 06 Dec 2008 13:16:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/174488/Literarny-festival-Jana-Smreka-7-10-decembra-2008.html?ref=rssMexiko, tváre, poézia (milanrichter)Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine.Sun, 02 Nov 2008 22:17:36 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/169957/Mexiko-tvare-poezia.html?ref=rssMongolsko - dlhá cesta do Európy (milanrichter)Mongolsko a Mongoli majú v našej hierarchii národov a krajín pomerne podradné miesto. Súvisí to zrejme s dávnou históriou, keď ich vojská v ranom stredoveku prešli celou Rusou a napádali východné časti dnešného Slovenska, ale aj s nedávnymi dejinami, keď "ľudové" Mongolsko bolo najvernejším vazalom Sovietskeho zväzu v Ázii. Predvlani som túto krajinu navštívil - konal sa tam svetový kongres básnikov. Niektorých vyvolených nás dokonca prijal prezident Mongolska, inak prekladateľ Dostojevského, Tolstého a Dickensa do jazyka, ktorý nútene používa už takmer storočie ruskú azbuku, ale ktorého znakovú verziu ešte vždy ovládajú tamojší intelektuáli. Pred 10 dňami som na pár dní zavítal do Ulánbátaru znova. Tentoraz som cestoval na pozvanie taiwanského básnika a mecenáša Yu Hsiho, ktorého "Kruhový svet" (tentoraz báseň "spracovaná" ako opera) mal mať v ulánbátarskom štátnom divadle premiéru.Wed, 09 Jul 2008 23:59:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/155488/Mongolsko-dlha-cesta-do-Europy.html?ref=rssKupola s tajomstvami dokorán (milanrichter)Bratislavské Kultúrne leto pod patronátom Mestskej knižnice sa chystá v utorok 8. júla 2008 o 17.00 predstaviť v letnej čitárni U červeného raka dve nové knihy z vydavateľstva MilaniuM - vybrané básne Dany Podrackej Kupola a Milana Richtera Tajomstvá dokorán. Obidve knihy práve vyšli v edícii Uprostred prúdu a autori do nich zaradili tiež svoje najnovšie verše. Po knihách vybraných veršov od J. Zambora, V. Prokešovej a A. Ondrejkovej, ktoré vyšli v Milaniu v ostatných piatich rokoch, sa k slovenským čitateľom ale aj k záujemcom zo zahraničia (napr. našim krajanom či prekladateľom slovenskej poézie) dostáva v autorskom výbere to najlepšie (či najobľúbenejšie a "srdcu najbližšie"), čo za niekoľko desaťročí vytvorili ďalší dvaja predstavitelia tzv. opomínanej generácie. Knihu D. Podrackej predstaví literárny kritik R. Matejov, poéziu jubilujúceho M. Richtera v krátkosti predstaví prof. J. Zambor.Mon, 07 Jul 2008 22:21:20 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/155147/Kupola-s-tajomstvami-dokoran.html?ref=rssKafkove Matliare - druhý raz s Franzom Kafkom v Tatrách (milanrichter)Každý čitateľ Kafkových románov, poviedok a aforizmov, ktorý sa trocha zaujíma aj o jeho život, vie, že tento pražský židovský spisovateľ sa od decembra 1920 do konca augusta 1921 liečil v Tatrách (Matliary, Matlar, Matlárháza - takto nazývali obec s pľúcnym sanatóriom za Rakúska-Uhorska). V Tatrách (T. Polianke) sa o čosi neskôr liečil Jiří Wolker, český básnik, ktorý tuberkulóze podľahol v tom istom roku ako Kafka: 1924. Kým Wolkra si Slováci uctili už dávno tým, že založili Wolkrovu Polianku, na ktorú spisovateľské organizácie posielali (a podnes posielajú) svoje "esá" a celebrity, okolo F. Kafku, "pacienta z Matliarov", bolo po dlhé roky z pochopiteľných-nepochopiteľných dôvodov hrobové ticho. Až pred asi 5 rokmi založil prof. M. Mydlík a jeho priatelia, lekári z Košíc, "Memoriál F. Kafku", na ktorom si každoročne pripomínajú Kafku hlavne ako pacienta.Tue, 20 May 2008 08:40:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/148457/Kafkove-Matliare-druhy-raz-s-Franzom-Kafkom-v-Tatrach.html?ref=rssMilan Rúfus - a Krídla z vosku (dve nové knihy v Milaniu) (milanrichter)Dve nové knihy vydavateľstva Milanium budú uvedené na slovenský knižný trh - v utorok 20. mája 2008 o 17.00 h v letnej čitárni U červeného raka: Rúfusovo Dielo IX a výber z poézie M. Eminesca Krídla z vosku. Príďte si vypočuť básne M. Eminesca a Milana Rúfusa v prednese Š. Bučka. Príde možno aj pán Rúfus.                                                                  Milan Rúfus je nielen jeden z našich najväčších básnikov, ale aj najznámejší - doma i vo svete. Od r. 2001 vydávam postupne v svojom vydavateľstve MilaniuM Súborné dielo Milana Rúfusa. Dosiaľ vyšlo 8 zväzkov - Dielo I-IX (s výnimkou Diela V). Mihai Eminescu, "posledný európsky romantik", je v svojej vlasti, v Rumunsku, dnes rovnako uctievaný ako Rúfus u nás. Svojho času ho do slovenčiny prekladali I. Krasko a K. Strmeň. Nový výber z Eminescovej poézie Krídla z vosku pripravila L. Vajdová a z jej filologických interpretácií básne preložila V. Prokešová.Sat, 17 May 2008 10:46:34 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/148184/Milan-Rufus-a-Kridla-z-vosku-dve-nove-knihy-v-Milaniu.html?ref=rssNový slovenský román V ulitách (milanrichter)Jozef Špaček, slovenský prozaik strednej staršej generácie, rodák zo Skalice, vydáva svoju novú knihu, román V ulitách. Je to veľmi decentné i rafinované (kaleidoskopickou formou, postupným odkrývaním postáv, ich osudov) zúčtovanie s érou komunizmu na provinčnej úrovni... zúčtovanie do istej miery aj s očakávaniami protagonistov, ktorí preživajú prelomové roky 1988-1989 "v ulitách" svojich profesií, záujmov, drobných intríg, vzťahov. Kniha vychádza v mojom vydavateľstve MilaniuM - vďaka sponzorom Energy Group a Grafobal (obidva so sídlom v Skalici), vďaka nezištnej pomoci ďalších organizácií aj jednotlivcov. Vydanie tejto knihy zároveň môže poslúžiť ako drobný dôkaz toho, že drobný vydavateľ a autor, ktorý pre svoje pôsobenie mimo bratislavského egocentra nemá u vydavateľov, literárnej kritiky a v literárnych časopisoch na ružiach ustlané, môžu spoločným úsilím uviesť na slovenský knižný trh knihu, čo otvorene a mnohovrstevnato reflektuje nedávne prevratné udalosti, ale aj "neprevratné" medziľudské vzťahy v akomsi mestečku na Záhorí...Sun, 11 May 2008 22:36:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/147347/Novy-slovensky-roman-V-ulitach.html?ref=rssBudúci rok v Jeruzaleme (milanrichter)Izrael oslavuje 60. výročie svojho založenia. Cesta k jeho vzniku bola dlhá a krvavá - začala-nezačala sa Mojžišovým putovaním po "zasľúbenej" zemi. Mnohí z vás, ktorí ste túto krajinu navštívili (ako turisti, ako pútnici, ako experti, umelci, obchodníci), mi určite dáte za pravdu, že málokde možno nájsť na takom malom priestore toľko historických a religióznych skvostov, toľko prírodných krás i zvláštností, toľko národov, rás, etnických aj náboženských skupín, toľko bohov... Nechcem povedať, že toto všetko, že títo všetci spolunažívajú v mieri a pokoji - na to, žiaľ, niet dostatok historických predpokladov. Ale nemožno ani tvrdiť, že židia a moslimovia, drúzi a koptovia, pravoslávni a kresťania, ortodoxní aj sekulárni sa navzájom nenávidia. Nenávisť či nevraživosť v Izraeli sa týka najmä tých, čo majú boľavé, tragické skúsenosti s príslušníkmi toho druhého, "iného" náboženstva, národa, pretože prišli pri teroristických útokoch, prepadoch, pri vojnových akciách, čistkách, raziách o svojich najbližších. Mne je rovnako ľúto palestínskej matky, ktorá stratila svoje dieťa pri útoku izraelských vojakov na vozidlo či dom, kde sa mali nachádzať teroristi... rovnako ľútFri, 09 May 2008 18:25:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/147034/Buduci-rok-v-Jeruzaleme.html?ref=rssĽudské tváre - výtvory Života, či Smrti? (milanrichter)"Že život mäkko modeluje v hline, zatiaľ čo smrť je rezbár," hovorí Milan Rúfus v básni Človek... A nám stačí si pozrieť desať či dvadsať tvárí, aby sme jeho slovám uverili. Zo svojej februárovej návštevy Nikaraguy predkladám malú galériu exotických tvárí - tvárí ženy v mnohých jej premenách: od dieťaťa cez dievčatko, školáčku až po študentku, od mladej ženy z karnevalového sprievodu cez kucháročku, tanečnicu, poetku (aj z Čile, Argentíny, Salvadora, Kostariky, Španielska), kameramanku, policajtku, kráľovnú krásy až po zrelú ženu, matku, starenu...Thu, 17 Apr 2008 02:46:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/143683/Ludske-tvare-vytvory-Zivota-ci-Smrti.html?ref=rssDve literárne ceny - M. Rúfus laureát Ceny Crane Summit (milanrichter)Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu. Oznámil mu to na súkromnom stretnutí v básnikovom dome nad Dunajom taiwanský mecenáš, básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorý so svojím 15-členným sprievodom strávil takmer 10 dní na Slovensku. Yu Hsi túto radostnú správu pre slovenskú kultúrnu verejnosť oznámil aj verejne, a to 3. apríla v Mirbachovom paláci, kde za prítomnosti bývalého prezidenta M. Kováča a veľvyslancov prevzal Cenu Jána Smreka 2008 a kde zároveň uviedli na slovenský knižný trh jeho knihu básní CESTA. Cena bude M. Rúfusovi odovzdaná slávnostne v predvečer jeho 80. narodenín, teda začiatkom decembra t. r.Sun, 06 Apr 2008 19:16:00 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/141985/Dve-literarne-ceny-M-Rufus-laureat-Ceny-Crane-Summit.html?ref=rssCena Jána Smreka pre básnika z Taiwanu (milanrichter)Ak si mnohí z nás, eurocentristov, namýšľame, že poézia "sa točí" v Paríži, Londýne či v Bratislave, kolegovia z najvzdialenejších končín sveta nás (a nielen v týchto mesiacoch a rokoch) presviedčajú, že básnické slovo "sa nosí" a má váhu a vážnosť najmä v ich krajinách, teda napr. v Strednej a Južnej Amerike (pozri môj článok o Nikarague) alebo na ďalekom Východe. Napríklad na Taiwane. Odtiaľ prišiel práve v týchto dňoch na návštevu Slovenska popredný ázijský básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorému bude vo štvrtok 3. apríla o 17.00 h v Mirbachovom paláci na Františkánskom nám. v Bratislave udelená tohtoročná Cena Jána Smreka. V Mirbachovom paláci zároveň slávnostne uvedieme na slovenský knižný trh prvú knihu básní po čínsky píšuceho súčasného autora Cesta, ktorá vyšla vo vydavateľstve MilaniuM v preklade sinologičky Z. Krylovej (a v mojom prebásnení) . Mon, 31 Mar 2008 10:18:39 +0200http://milanrichter.blog.sme.sk/c/140996/Cena-Jana-Smreka-pre-basnika-z-Taiwanu.html?ref=rssKto tlieska Tisovi? (milanrichter)Na prezidenta a kňaza J. Tisa si spomínajú mnohí. Jedni uvádzajú, že vtedy bolo na Slovensku čosi ako blahobyt, iní, že za jeho vlády nastal rozkvet vedy, umenia, ďalší... Načo sa unúvať, poznáte tie "argumenty" z úst arizátorov, pseudohistorikov, gardistov a ďalších "pamätníkov", viete o tom svoje... Jedni aj druhí. Mne ostala na J. Tisa (vlastne na jeho Prezidentskú kanceláriu) jediná spomienka: zamietavé stanovisko, keď si môj otec požiadal o výnimku. Asi dva týždne po neudelení tejto výnimky si poňho prišli a odviezli do pracovného tábora Sereď.Fri, 14 Mar 2008 19:32:06 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/138402/Kto-tlieska-Tisovi.html?ref=rssKafkov druhý život - opravený blog (milanrichter)Život Franza Kafku, vari najvplyvnejšieho spisovateľa 20. storočia, bol poznačený strachom, pocitmi viny, zlyhaním... a chorobou, ktorej v pomerne mladom veku podľahol. Kafka zápasil celý svoj dospelý a zároveň tvorivý život o emancipáciu „na svoj spôsob“: Chcel sa vyrovnať tyranskému otcovi, teda oženiť sa, mať deti, viesť meštiacky život a dosiahnuť v ňom postavenie, za ktoré by sa nemusel hanbiť, ale zároveň neomylne cítil, že jeho osudom je písať, vydávať svedectvo o tom, čo prežíva a preciťuje. Na tomto „bojovom poli“ niekoľko ráz zlyhal: trikrát ako snúbenec a potenciálny manžel, raz ako milenec či životný partner inteligentnej ženy, zakaždým a jednostaj ako poslušný syn... Zato niekoľko ráz „utrpel víťazstvo“, hoci sám z víťazstva tohto druhu veľkú radosť nemal. Takým „víťazstvom“ boli poviedky Ortieľ, Premena, V trestaneckej kolónii, Umelec v hladovaní a niekoľko ďalších. Románové fragmenty Amerika (Nezvestný), Proces, Zámok však pokladal skôr za „prehry“, pravdaže, prehry nie ešte definitívne. To bol zrejme dôvod, prečo váhal, či má svoje nepublikované prózy a denníky uchovať, alebo ich dať zničiť, tak ako sám či s priateľkou Dorou Diamantovou zničil v poslednom roku svojhTue, 04 Mar 2008 14:18:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/136754/Kafkov-druhy-zivot-opraveny-blog.html?ref=rss"Nicaragua Nicaraguita" - namiesto telky básne, spev a ženy (milanrichter)Po 14 hodinách letu večerné Letisko Augusta C. Sandina v Manague, u nás doma hlboká noc. Vyzbrojený dobrým fotoaparátom, knihou svojich veršov v španielčine, knihou básní idola tohto kontinentu, ktorú som pred 18 rokmi preložil, a nepatrnými vedomosťami o krajine, ktorú chcel pred 150 rokmi uchmatnúť bláznivý Američan W. Walker a ktorej takmer polstoročie vládla diktátorská dynastia Somozovcov, kým s ňou v r. 1979 neskoncovali sandinisti. O krajine, kde každý vie, kto to bol Rubén Darío, a kde vám rodisko Augusta Sandina ukazujú s takou úctou, akoby sa tam narodil Ježiš. O krajine, na návštevu ktorej ma pozval ešte v r. 1985 vtedajší minister kultúry sandinovskej vlády, básnik a katolícky kňaz Ernesto Cardenal. A v ktorej som sa ocitol v spoločnosti priateľa, flámskeho básnika, čo žije v Španielsku... a onedlho v spoločnosti ďalších priateľov básnikov... vyzbrojený fotoaparátom, dávnymi snami o vášnivých poetkách, a očakávaniami, ktoré sa sotva naplnia. "Nie, s Ernestom sa nestretnete, je práve na festivale poézie v Belgicku." Fri, 29 Feb 2008 21:05:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/136129/Nicaragua-Nicaraguita-namiesto-telky-basne-spev-a-zeny.html?ref=rssRilke - elegancia viazaného a sila voľného verša (milanrichter)Rilke do tretice. Zdá sa mi, že mnohí neúnavní veršotepci a mnohé neomdlievajúce veršotepkyne na týchto sme-blogoch čítajú iba tak seba navzájom, pritakávajú si, potľapkávajú jeden druhého/druhú po pleci... a zavše siahnu po knižkách štúrovskej poézie či nebodaj POH, ktoré z dedovej knižnice nik neukradol. - A medzitým... slovenčina je už kdesi inde! Nechcem nikoho poúčať, iba pripomenúť: Čítajte modernú poéziu, aj slovenskú, aj prekladovú. A čítajte Rilkeho - ten je často modernejší a súčasnejší než všeličo postmoderné, čo sa v slovenských časopisoch, ba aj na webe sem-tam objaví.Thu, 07 Feb 2008 00:36:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/132662/Rilke-elegancia-viazaneho-a-sila-volneho-versa.html?ref=rss"Táto Ryba vonia od hlavy" - Tomáš Janovic (milanrichter)Poslal som Tomášovi Janovicovi útly rukopis aforizmov a krátkych textov od maturantky Katky. Reku, ak sa ti budú tie textíky páčiť, napíš pár slov, dáme na obálku. Ak sa ti páčiť nebudú, radšej mi ani nevolaj. - Ale Tomáš tak o týždeň zavolal a hlbokým rozhlasovým hlasom povedal: "Je to dobré. Píš si, poviem ti tých pár slov na obálku." A ja som si písal: "Aj ľud sa môže mýliť: Táto Ryba vonia od hlavy." A bol som nesmierne rád, že tentoraz nie som ľud a že som sa nemýlil, keď som veril v talent 19-ročnej dievčiny.Tue, 05 Feb 2008 21:46:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/132445/Tato-Ryba-vonia-od-hlavy-Tomas-Janovic.html?ref=rssŠalom, Tuvia, šalom, ktorí ste prežili (milanrichter)Včera 30. januára sa Tuvia Rübner, bratislavský rodák a jeden z najväčších súčasných básnikov Izraela, dožil 84 rokov. Dnes mi odpovedal na blahoželanie so svojím typickým humorom, že 8+4 je 12, ale že on veru nie je tuctový človek. Píše mi, že v máji mu bude v rakúskom Kremsi udelená Cena Th. Kramera "za tvorbu v exile a v odboji proti fašizmu". Dnes 31. januára o 17.00 zaznejú v Zichyho paláci Tuviove verše pri prezentácii knihy slovenských autorov židovského pôvodu, ktorú predstavia manželia Valéria a Dušan Tóthovci, nadšení propagátori slovenskej literatúry z kanadského Toronta.Thu, 31 Jan 2008 15:22:12 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/131560/Salom-Tuvia-salom-ktori-ste-prezili.html?ref=rssPoetky, ktoré malíčkom vedia vyvolať aj utíšiť búrku (milanrichter)Od čias gréckej poetky-čarodejnice Sapfó nám mužom vyrážajú dych verše napísané ženami. Nie, nenazval by som to "ženskou poéziou", lebo poézia je len jedna, totiž tá dobrá. Spomeňte si na vybrúsené sonety E. Barett-Browningovej, na vzdorovité gesto Fínošvédky E. Södergranovej, ako dýka ostré poémy M. Cvetajevovej, na zložitý vesmír S. Plathovej či I. Bachmannovej, postexpresionistické verše tragicky zosnulej H. Kräftnerovej, vezmite si do ruky nové či staršie básne M. Haugovej či D. Podrackej... Stačí? Zabudol som na niektorú? E. Lasker-Schülerová, A. Achmatovová, N. Sachsová, D. Levertovová, W. Szymborska, F. Mayröckerová, I. Christensenová, L. Vadkerti-Gavorníková, J. Štroblová, E. Strömová, P. Tafdrupová, A. Ondrejková... - Ale nezabudol som na Emily Dickinsonovú a na Vieru Prokešovú.Tue, 29 Jan 2008 18:11:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/131256/Poetky-ktore-malickom-vedia-vyvolat-aj-utisit-burku.html?ref=rssRilkeho hľadanie šľachtického rodu - poéma, ktorá ho preslávila (milanrichter)Takmer 110 rokov od vzniku prvej verzie sa Zástavník (Kornet) veľkého pražského básnika R. M. Rilkeho po prvý raz zjaví v svojej dvojjazyčnej kráse: 24. januára 2008 (vo štvrtok) o 18.00 hod.   v Mozartovej sieni Rakúskeho veľvyslanectva na Ventúrskej ulici predstavíme ilustrované vydanie Piesne o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho. Vydavateľ V. Vojtek zároveň uvedie do sveta bibliofilov knihu R. M. Rilke: Orfeus. Eurydika. Hermes (takisto v nemecko-slovenskej verzii a takisto v mojom preklade). Obidve knihy neopakovateľným spôsobom ilustrovala Kamila Štanclová. ----- Čo majú tieto dve Rilkeho poémy spoločné? Sú svojsky podanými mýtmi, majú vybrúsený tvar a patria k najvydávanejším, resp. najčítanejším, najprekladanejším a najčastejšie interpretovaným minidielam nemecky písanej literatúry 20. storočia. Mon, 21 Jan 2008 15:27:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/130057/Rilkeho-hladanie-slachtickeho-rodu-poema-ktora-ho-preslavila.html?ref=rssTaké prsia ako Marilyn nemáš... (milanrichter)...mi povedal dnes ráno 91-ročný Ewald Osers, obor medzi svetovými prekladateľmi poézie. Nedávno som ho videl v Bratislave, keď mu odovzdávali Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej poézie, napr. za výber z M. Rúfusa AND THAT´S THE TRUTH (Bolchazy-Carducci, USA). Pražan, Čech Ewald žije už 70 rokov v Británii a volá mi občas kvôli mojim básňam, ktoré práve prekladá. "Viděl jsem tvůj blog, Milane, máš tam hezkou fotku, ale takové prsa jak Marilyn určitě nemáš..." Má svätú pravdu a ešte čosi navyše. Tuším je ako ja "zaťažený" na túto herečku a bohyňu sexu. (Vekove by "sedela" skôr jemu než mne, ale obidvaja už dnes patríme medzi "starcov s bohatou výbavou... spomienok".)Sun, 20 Jan 2008 00:25:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/129803/Take-prsia-ako-Marilyn-nemas.html?ref=rssJe Boh dobrý biznis? (milanrichter)Nepýtam sa veriacich (pre tých nie je viera o biznise), pýtam sa skôr sám seba. A ešte tých, ktorí by boli ochotní "s Bohom na našej strane", podobne ako ich neslávni predchodcovia, zmasakrovať (alebo len schvaľovať vraždenie?) inovercov či nevercov (v dávnej minulosti židov, potom kresťanov za Rímskej ríše, maurov, sefardských židov, alebo neskôr Indiánov, aboriginov, či, povedzme, bosnianskych moslimov alebo bosnianskych Srbov) a vopred by si od pánaboha vypýtali odpustenie za svoje hriechy (pravdaže, iné, veď monsignore J. T., bolo hriechom "zbaviť sa škodcov", poslať na istú smrť slovenských Židov?). Fri, 18 Jan 2008 18:00:00 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/129604/Je-Boh-dobry-biznis.html?ref=rssRilke - povedala Marilyn Monroeová, keď sa jej spýtali... (milanrichter)...ktorého básnika má rada. Z jej očarujúcich úst to zaznelo pridýchnuto ako "Rilki", ale povedzme si na rovinu, kto z vás by vedel prečítať správne všetky mená hercov a spisovateľov? Aj Marilyn nám robí problémy, veď ako mladú ju oslovovali "Norma Jean", až so slávou prišlo ono povestné "Miss Monroe" alebo to ešte povestnejšie a scenzurované "Mister President, the late Marilyn Monroe". - - - Rilke sa nedožil Marilyninej slávy a krásy (mala pár mesiacov, keď v decembri 1926 zomrel), asi by nebola preňho tým "pravým orechovým": dával prednosť síce umelkyniam, zavše aj z brandže blízkej "performing arts", ale priveľa pozornosti médií, manipulovanie filmovými štúdiami, nie, to určite nebolo nič preňho.Wed, 16 Jan 2008 16:51:27 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/129290/Rilke-povedala-Marilyn-Monroeova-ked-sa-jej-spytali.html?ref=rssZačíname Kafkom (milanrichter)Aforizmy Franza Kafku sú ako müsli s orechmi a ovocím: aj zdravé, aj dravé. Nasýtia, dodajú silu, a ak neprechovávame závisť k niekomu, kto to vedel lepšie, aj potešia. Poznám, pravdaže, aj iné, možno niekedy múdrejšie, vtipnejšie, trefnejšie, napríklad tie od Goetheho, Canettiho, Wilda či Janovica. Ale prepáčte mi, ak nateraz dám prednosť Kafkovi. Nielen preto, lebo začiatkom júla si pripomenieme 125 rokov odvtedy, čo sa v Prahe narodil. Na Kafku sa totiž oplatí myslieť oveľa častejšie. Ponúkam teda za hrsť aforizmov vo vlastnom preklade z knihy AFORIZMY A INÉ KRUTÉ ROZKOŠE, ktorú som vydal vo vlastnom vydavateľstve. Dúfam, že na takéto müsli nie ste v svojej veľkodušnej mysli alergickí.Mon, 14 Jan 2008 18:34:21 +0100http://milanrichter.blog.sme.sk/c/128970/Zaciname-Kafkom.html?ref=rss