reklama

Rilke - elegancia viazaného a sila voľného verša

Rilke do tretice. Zdá sa mi, že mnohí neúnavní veršotepci a mnohé neomdlievajúce veršotepkyne na týchto sme-blogoch čítajú iba tak seba navzájom, pritakávajú si, potľapkávajú jeden druhého/druhú po pleci... a zavše siahnu po knižkách štúrovskej poézie či nebodaj POH, ktoré z dedovej knižnice nik neukradol. - A medzitým... slovenčina je už kdesi inde! Nechcem nikoho poúčať, iba pripomenúť: Čítajte modernú poéziu, aj slovenskú, aj prekladovú. A čítajte Rilkeho - ten je často modernejší a súčasnejší než všeličo postmoderné, čo sa v slovenských časopisoch, ba aj na webe sem-tam objaví.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Rilke v poslednom roku svojho života.
Rilke v poslednom roku svojho života. 

Na ukážku dve Rilkeho rytmicky a rýmovo "viazané" básne spred jedného storočia a dve jeho básne, ktoré vznikli o čosi neskôr: napísané voľným (ale zároveň myšlienkovo a metaforicky úžasne previazaným a záväzným) veršom.

Nič viac, nič menej: Čítajte a skúste za prekladom (preklad je vždy iba priblíženie sa k sile a kráse originálu) objaviť to, z čoho sa skladá ozajstná poézia.

Rainer Maria Rilke
Leopard
v Jardin des Plantes, Paríž 

Zrak unavilo mihotanie mreží,
nič neudrží, všetko padá späť. 
Zdá sa mu: vôkol tisíc mreží beží
a za tisícmi mreží nie je svet. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mäkký krok pružných, pevných láb, čo prejdú
v najužšom kruhu kruh, to krúženie,
je ako sila v tanci vôkol stredu,
kde veľká vôľa zmámená sa pnie. 

Len zavše závoj zreníc obozretne
sa odhrnie… Dnu obraz vojde žiť,
napnuté ticho svalov vzruší, pretne…
a v srdci prestane ním byť.  

1903

Skúsenosť smrti

Nevieme nič o tomto odchádzaní, 
čo bez nás koná. Niet v nás odvahy 
prejaviť obdiv, nenávisť, ba ani
náklonnosť smrti, ktorú zohaví  

tragická žalosť maskou po plači. 
Svet má dosť rolí, ktoré hráme ďalej.
Kým trápi nás, či páčilo sa v sále,
aj smrť hrá, hoci tá sa nepáči.  

Po tvojom odchode však na tú scénu 
pás skutočnosti vtrhol trhlinou: 
skutočná zeleň, zeleň nad zelenú,
skutočné slnko, les aj s dolinou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naďalej hráme. Ťažko naučené
odriekajúc a tlmiac závraty
gest... Ale tvoje bytie, odlúčené
od nás i našej hry, nás zachváti  

zavše tak mocne – blysne ako blesk,
ako vedomie o tej skutočnosti –
že chvíľu hráme v oduševnenosti
život a nemyslíme na potlesk.  

Capri 24. januára 1907
(napísané na pamiatku grófky Luise Schwerinovej, ktorá zomrela 24. januára 1906)

„Muž musí zomrieť, lebo ich pozná"
(Papyrus. Z výrokov Ptah-Hotepa, rukopis asi z r. 2000 pr. Kr.) 

„Muž musí zomrieť, lebo ich pozná." Zomrieť
pre nevýslovný kvet ich úsmevu. Zomrieť
pre ich ľahké ruky. Zomrieť
pre ženy. 

Kiež ospevuje mládenec tie smrtiace,
keď mu tam hore putujú priestorom
srdca. Zo svojej kvitnúcej hrude
kiež velebí ich:
nedosiahnuteľné. Ach, aké sú cudzie.
Ponad vrcholce
jeho citu vychádzajú a vlievajú
omamne premenenú noc do opusteného
údolia jeho náruče. Šumí
vietor ich výstupu v lístí jeho tela. Blyštia sa
jeho bystriny, miznúc v diaľke. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale muž
kiež mlčí, zhrozenejší. On, ktorý
neschodne blúdil celú noc v pohorí
svojich citov:
kiež mlčí. 

Tak ako mlčí námorník, ten starší,
a prekonané hrôzy
v ňom hrajú ako v chvejúcich sa klietkach.  

Paríž júl 1914  

Vysadený na vrchoch srdca. Hľa, aká malá,
pozri: posledná osada slova, a nad ňou, hľa,
takisto malý, už posledný
majer citu. Spoznávaš ho?
Vysadený na vrchoch srdca. Kamenistá zem
pod rukami. Aj tu zrejme
čosi zakvitne: Z nemého zrázu
vykvitá nevedomá burina, a spieva.
Ale ten, ktorý vie? Ten, ktorý už začal vedieť
a teraz mlčí, vysadený na vrchoch srdca.
Zrejme tam v blahom vedomí sa poneviera
nejedno zviera, nejedno horské zviera,
chodí si isto chodníčkom, postáva. A veľký vták
v bezpečí krúži vôkol vrcholov, čo rýdzo odmietajú. – Ale
vydaný napospas, tu na vrchoch srdca…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Irschenhausen 20. septembra 1914   

Preložil Milan Richter
(z knihy VYSADENÝ NA VRCHOCH SRDCA, 1999)

Milan Richter

Milan Richter

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík:  TranströmerMarilyn MonroeHistória, holokaust, hanbaČítam a zapisujem siBásne, aforizmyZ ciest a miest-čo sa dá zniesKafkaPredstavujem,odporúčam,lúčim s

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu