Mexiko, tváre, poézia

Autor: Milan Richter | 2.11.2008 o 22:17 | Karma článku: 3,75 | Prečítané:  2775x

Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine.

Pacifik a pláž Acapulca ma v polovici októbra každé ráno privítali takto vábivo (pohľad z balkónu "mojej" izby na 11 poschodí):

1Acapplaz.jpg

1PohladAcap.jpg

Vlhkosť bola takmer absolútna a už o ôsmej takých 30°C. Našťastie v kongresovej sále hotela Emporio vládol príjemný klimatizačný chlad. Na slávnostnom otvorení kongresu sa všetci správali slávnostne (vpredu maďarský básnik István Turczi s manželkou), niektorí však už zarána zívali (v treťom rade flámsky básnik Germain Droogenbroodt - žeby po preflámovanej noci?).

2Basnici.jpg

Zaznela mexická hymna, napochodovali vojaci so zástavami, po bokoch stáli zboristky, kmitali hostesky v ružových tričkách, prezident Svetovej akadémie umenia a kultúry (z Indie) vyzval "básnikov sveta", aby boli ešte družnejší a zápasili svojimi básňami za skutočný mier a humanitu (počúvali sme tie jeho prejavy posledných 15 rokov, na tomto kongrese /sme/ ho mali konečne odvoliť a zvoliť nové vedenie). primátor mesta Acapulca v kockovanej košeli s krátkymi rukávami sa pokúsil vstúpiť básnikom až do ich tvorivej duše...

 3Podium.jpg

a potom (či o deň nato?) prišli na rad aj ocenenia, také aj onaké, všetky však netrpezlivo očakávané. Mne "prischla" prvá cena v súťaži o najlepšiu báseň v angličtine či v preklade do angličtiny - bola to súťaž anonymná a prebehla v auguste-septembri, takže 13. októbra som sa smel potešiť najprv z pohľadu na klasicky krásnu ružu zo striebra a potom z pocitu, že ju budem vlastniť, pokým ju niekde doma v tom neporiadku šťastne či nešťastne (ako sa to vezme?) nezaložím. Na podstavci tej ruže je vyryté moje meno, a tak by sa odteraz mala ruža viazať k môjmu menu, ako sa od 20. rokov minulého storočia viaže k menu môjho posvätného vzoru Rilkeho.

8aStriebRuza.jpg 8MRruzaDiplom.jpg 

Aj takéto trápne pocity, že pózujete ako dáka s prepáčením celebrita, som musel zažiť - našťastie ich nebolo veľa. To ďalšie pózovanie totiž bola skôr recesia: Akýsi acapulský maliar na základe fotografií nakreslil megaobraz s tvárami básnikov, čo dosiaľ zorganizovali svetový kongres básnikov. Ocitol som sa tam aj ja, za kongres v r. 1998. Vtedy som mal ešte čiernu bradu a staromódne okuliare. Teraz som si v kongresovej hale k svojmu (pred)obrazu čupol a vzniklo čosi na spôsob "Ako nás premaľúva majster Čas".

5MRTvareprez.jpg

Slovensko bolo na acapulskom kongrese v "silnej" zostave, boli sme tam až dvaja autori. Okrem mňa ešte Juraj Kuniak, básnik, podnikateľ a kedysi aj horolezec, ktorého knihy básní i prózy sú krásne a úhľadné ako táto fotografia, kde Juraj pózuje po "ceremónii svetla" (28 účastníci, vždy po jednom z jednej krajiny, vytvorili reťazec so sviečkami - celkom som tomu symbolu neporozumel, ale myslím, že kvôli tomu ma do Mexika ani nepozývali):

4Kuniak.jpg

Nejdem vás unúvať programom kongresu, ani publikovaním básní, ktoré na druhom konci sveta zazneli (tú moju víťaznú - "Pýtal si sa jej..." nájdete na str. 269 v mojej knihe TAJOMSTVÁ DOKORÁN... nie, naozaj si ju nemusíte ísť kúpiť už dnes), radšej vám ponúknem tucet či možno aj tri tucty fotografií: niektoré budú zo starého, koloniálneho námestia Acapulca, iné z pokongresovej cesty do mesta striebra Taxca (tam vyrobili aj moju striebornú ružu, za čo som sa osobne poďakoval tamojšej primátorke), do Mexico City, do pútnického miesta Guadalupe (s davom Indiánov a miešancov - vďačné to objekty môjho fotoaparátu Sony) a na miesto predkolonizátorskej kultúry "ľudí z Teotihuacánu".

Začnem však pri našom hoteli najusilovnejšou a najsympatickejšou čašníčkou, ktorá sa nás neskoro večer na beach party do omrzenia vypytovala, aký nápoj si ešte dáme (bolo to "all inclusive", takže ani ja som nemal ostych).

13Casnicka.jpg

12MladiZamil.jpg

10Skolacky.jpg  10Skolacky2.jpg

10Skolacky3.jpg

9Autobus.jpg

9aAutobus.jpg

11PredavacZuvac.jpg

Tomuto chlapcovi som chcel dať desať pesos (asi 20 Sk), ale hrdosť mu nedovolila vziať peniaze bez protislužby. Protislužbou boli teda 2 škatuľky žuvačiek a tento úsmev do objektívu fotoaparátu.

7cTriDeti.jpg

7bDveDievcatka.jpg

3bDievcBielom.jpg

3aDievcatkoInd.jpg

15Fesacek.jpg

 16DveGeneracie.jpg

 16MexiMoped.jpg

17Predavacka.jpg

0Klobuky.jpg

21MladInd.jpg

22MladInd.jpg

0IndPannaM.jpg

0PannaM.jpg

Panna Mária v tej podobe, ako sa údajne zjavila v polovici 16. stor. istému pastierovi na tomto mieste v Guadalupe. Pútnické miesto navštívil aj pápež Ján Pavol II.

0VlajkyPMarie.jpg

0PestraInd.jpg

19SynMama.jpg

0IndCervena.jpg

0IndTitul.jpg

0SkupInd.jpg

0StaraInd.jpg  0Starec.jpg

0PyrMes.jpg

Pyramída Mesiaca v Teotihuacáne (fotografované z najvyššej plošiny pyramídy Slnka)

0PyrSlnka.jpg

Pyramída Slnka - pri výstupe na samý vrchol si možno "dobýjať" energiu, ak si ľahnete na kamene. Mne to nepomohlo, ale nakoniec som zvládol aj vrchol tejto pyramídy, aj celý pobyt v krajine, ktorú si už nebudem pamätať iba pre tequilu, acapulskú panorámu pobrežia, ale aj pre úžasné tváre (a v nich vpísaný ťažký osud) pobožných Indiánov, ktorí pred krvavými rítmi a rituálmi svojich predkov (vytrhávanie srdca zaživa, obetovanie detí a pod.) dávajú (a myslím, že napriek chudobe veľmi radi) prednosť Panne Márii a jej milosrdenstvu. Nám bezbožníkom možno návšteva Guadalupe a jej kostolov nepomohla, ale pre veriacich to určite bol vrchol tohto putovania do Mexika. A v istom zmysle vlastne aj pre mňa, o čom - ako dúfam - podali svedectvo aj tieto fotografie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický

Češka bola roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour z motorky.


Už ste čítali?