reklama

Mexiko, tváre, poézia

Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Pacifik a pláž Acapulca ma v polovici októbra každé ráno privítali takto vábivo (pohľad z balkónu "mojej" izby na 11 poschodí):

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Vlhkosť bola takmer absolútna a už o ôsmej takých 30°C. Našťastie v kongresovej sále hotela Emporio vládol príjemný klimatizačný chlad. Na slávnostnom otvorení kongresu sa všetci správali slávnostne (vpredu maďarský básnik István Turczi s manželkou), niektorí však už zarána zívali (v treťom rade flámsky básnik Germain Droogenbroodt - žeby po preflámovanej noci?).

Obrázok blogu

Zaznela mexická hymna, napochodovali vojaci so zástavami, po bokoch stáli zboristky, kmitali hostesky v ružových tričkách, prezident Svetovej akadémie umenia a kultúry (z Indie) vyzval "básnikov sveta", aby boli ešte družnejší a zápasili svojimi básňami za skutočný mier a humanitu (počúvali sme tie jeho prejavy posledných 15 rokov, na tomto kongrese /sme/ ho mali konečne odvoliť a zvoliť nové vedenie). primátor mesta Acapulca v kockovanej košeli s krátkymi rukávami sa pokúsil vstúpiť básnikom až do ich tvorivej duše...  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

a potom (či o deň nato?) prišli na rad aj ocenenia, také aj onaké, všetky však netrpezlivo očakávané. Mne "prischla" prvá cena v súťaži o najlepšiu báseň v angličtine či v preklade do angličtiny - bola to súťaž anonymná a prebehla v auguste-septembri, takže 13. októbra som sa smel potešiť najprv z pohľadu na klasicky krásnu ružu zo striebra a potom z pocitu, že ju budem vlastniť, pokým ju niekde doma v tom neporiadku šťastne či nešťastne (ako sa to vezme?) nezaložím. Na podstavci tej ruže je vyryté moje meno, a tak by sa odteraz mala ruža viazať k môjmu menu, ako sa od 20. rokov minulého storočia viaže k menu môjho posvätného vzoru Rilkeho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Aj takéto trápne pocity, že pózujete ako dáka s prepáčením celebrita, som musel zažiť - našťastie ich nebolo veľa. To ďalšie pózovanie totiž bola skôr recesia: Akýsi acapulský maliar na základe fotografií nakreslil megaobraz s tvárami básnikov, čo dosiaľ zorganizovali svetový kongres básnikov. Ocitol som sa tam aj ja, za kongres v r. 1998. Vtedy som mal ešte čiernu bradu a staromódne okuliare. Teraz som si v kongresovej hale k svojmu (pred)obrazu čupol a vzniklo čosi na spôsob "Ako nás premaľúva majster Čas".

Obrázok blogu

Slovensko bolo na acapulskom kongrese v "silnej" zostave, boli sme tam až dvaja autori. Okrem mňa ešte Juraj Kuniak, básnik, podnikateľ a kedysi aj horolezec, ktorého knihy básní i prózy sú krásne a úhľadné ako táto fotografia, kde Juraj pózuje po "ceremónii svetla" (28 účastníci, vždy po jednom z jednej krajiny, vytvorili reťazec so sviečkami - celkom som tomu symbolu neporozumel, ale myslím, že kvôli tomu ma do Mexika ani nepozývali):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nejdem vás unúvať programom kongresu, ani publikovaním básní, ktoré na druhom konci sveta zazneli (tú moju víťaznú - "Pýtal si sa jej..." nájdete na str. 269 v mojej knihe TAJOMSTVÁ DOKORÁN... nie, naozaj si ju nemusíte ísť kúpiť už dnes), radšej vám ponúknem tucet či možno aj tri tucty fotografií: niektoré budú zo starého, koloniálneho námestia Acapulca, iné z pokongresovej cesty do mesta striebra Taxca (tam vyrobili aj moju striebornú ružu, za čo som sa osobne poďakoval tamojšej primátorke), do Mexico City, do pútnického miesta Guadalupe (s davom Indiánov a miešancov - vďačné to objekty môjho fotoaparátu Sony) a na miesto predkolonizátorskej kultúry "ľudí z Teotihuacánu".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začnem však pri našom hoteli najusilovnejšou a najsympatickejšou čašníčkou, ktorá sa nás neskoro večer na beach party do omrzenia vypytovala, aký nápoj si ešte dáme (bolo to "all inclusive", takže ani ja som nemal ostych).

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Tomuto chlapcovi som chcel dať desať pesos (asi 20 Sk), ale hrdosť mu nedovolila vziať peniaze bez protislužby. Protislužbou boli teda 2 škatuľky žuvačiek a tento úsmev do objektívu fotoaparátu.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Panna Mária v tej podobe, ako sa údajne zjavila v polovici 16. stor. istému pastierovi na tomto mieste v Guadalupe. Pútnické miesto navštívil aj pápež Ján Pavol II.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Pyramída Mesiaca v Teotihuacáne (fotografované z najvyššej plošiny pyramídy Slnka)

Obrázok blogu

Pyramída Slnka - pri výstupe na samý vrchol si možno "dobýjať" energiu, ak si ľahnete na kamene. Mne to nepomohlo, ale nakoniec som zvládol aj vrchol tejto pyramídy, aj celý pobyt v krajine, ktorú si už nebudem pamätať iba pre tequilu, acapulskú panorámu pobrežia, ale aj pre úžasné tváre (a v nich vpísaný ťažký osud) pobožných Indiánov, ktorí pred krvavými rítmi a rituálmi svojich predkov (vytrhávanie srdca zaživa, obetovanie detí a pod.) dávajú (a myslím, že napriek chudobe veľmi radi) prednosť Panne Márii a jej milosrdenstvu. Nám bezbožníkom možno návšteva Guadalupe a jej kostolov nepomohla, ale pre veriacich to určite bol vrchol tohto putovania do Mexika. A v istom zmysle vlastne aj pre mňa, o čom - ako dúfam - podali svedectvo aj tieto fotografie.

Milan Richter

Milan Richter

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík:  TranströmerMarilyn MonroeHistória, holokaust, hanbaČítam a zapisujem siBásne, aforizmyZ ciest a miest-čo sa dá zniesKafkaPredstavujem,odporúčam,lúčim s

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu