Odišiel veľký básnik a človek Milan Rúfus

Autor: Milan Richter | 11.1.2009 o 11:45 | Karma článku: 8,96 | Prečítané:  2650x

Dnes ráno, 11. 1. 2009, dotĺklo v bratislavskej nemocnici srdce Milana Rúfusa. Je to strašne smutná správa, v slovenskom kultúrnom svete vari najsmutnejšia. Len nedávno, pred mesiacom, oslávil svoje osemdesiatiny a my s ním: usporiadali sme medzinárodný seminár o jeho diele, na ktorý prišiel osobne, a hneď ďalší deň si do Astorky prišiel prevziať prvé veľké medzinárodné ocenenie: Cenu Crane Summit za poéziu. Divadlo bolo plné, nechýbali ani bývalí a súčasní vysoko postavení politici, nechýbali ani Rúfusovi kolegovia, priatelia, prekladatelia, obdivovatelia. Majster sa oceneniu i záujmu svojich čitateľov potešil, vraj cíti sa ako Alenka v ríši divov (povedal, keď mu taiwanský básnik a budhistický mysliteľ Yu Hsi odovzdal Zlatý medailón či rad a vzápätí krásnu plaketu a ešte diplom a ešte šek na slušnú čiastku v dolároch).

 Foto: M. Richter

Pre mňa ako vydavateľa jeho súborného diela (dosiaľ vyšli Dielo I až Dielo IV a Dielo VI až Dielo IX) a ako sprostredkovateľa pri šírení jeho diela vo svete, ba vari aj ako jeho o dve generácie mladšieho priateľa je Rúfusov skon veľmi smutnou skutočnosťou. Je pravda, že býval často chorý, že občas strávil aj pár dní v nemocnici, ale vždy sme vedeli, že je to iba nedostatočnosť jeho imunitného systému a že sa to liekmi a starostlivosťou čoskoro dá do poriadku. Keď som sa však hneď po Novom roku od jeho manželky Magdy dozvedel, že ho hospitalizovali pre celkovú vyčerpanosť, začal som mať vážne obavy...

Chodieval som k Milanovi Rúfusovi pomerne často, v posledných rokoch vždy aj poreferovať, čo som zažil na ďalekých cestách. Pritom som ho neraz aj fotografoval - napokon som dobré fotky potreboval aj do zväzkov jeho Súborného diela. Chcem sa s vami, Rúfusovými ctiteľmi a čitateľmi, aj s tými, ktorí ste jeho básne či eseje nečítali, podeliť v tejto smutnej chvíli o priehrštie fotografií, ktoré sú zároveň drobnými nazretiami do majstrovej duše, do jeho súkromia... Na väčšie spomínanie a na hodnotenie jeho osobnosti a diela bude viac času neskôr... Prepáčte, že teraz nemám na to dosť síl...

EspmarkKunderaMR.jpg

Rúfus so švédskym básnikom (a predsedom Nobelovho výboru) K. Espmarkom, so mnou a s moravským básnikom L. Kunderom na Festivale J.Smreka v r. 2000.

RufusArtforum.jpg 

V bratislavskom Artfore, kde sme predstavili Rúfusovo Dielo IV.

RufusMRTT.jpg

So švédskym básnikom Tomasom Tranströmerom a mnou na "Básnických svetoch M.Rúfusa a T.Tranströmera", podujatí, ktoré zorganizovala v Bratislave (2005) Naďa Hammarbergová a jej Klub priateľov M.Rúfusa vo Švédsku.

TTaMR.jpg

Rozosmiati velikáni: Rúfus a Tranströmer.

OstrihRufus.jpg  RufusIV.jpg

OsersMR.jpg

Rúfus so svojím prekladateľom do angličtiny, 91-ročným E. Osersom (vzadu dcéra Zuzanka a manželka Magda).

MagdaRufus.jpgä

S manželkou Magdou (2007).

RufusYoung.jpg

S taiwanským básnikom Maurusom Youngom na jeseň 2007 (M.Young preložil Rúfusove básne z angličtiny do čínštiny a bol predsedom poroty Ceny Crane Summit za poéziu).

RufusZKYuHsi.jpg

Taiwanský básnik Yu Hsi odovzdáva Rúfusovi jeden z darov, tlmočí sinologička Z. Krylová (koniec marca 2008).

YuHsiRufus.jpg

S Yu Hsim na balkóne svojho domu (marec 2008).

A nakoniec pohľad z Rúfusovie jedálne/obývačky na Dunaj a loď odnášajúcu naše spomienky.

LodkaRufus.jpg

všetky fotografie (c) Milan Richter

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?